Rozhovor pre ProZáhorí: o dedovi, turnajoch a Skalici, kde to žije
Portál ProZáhorí sa ma pýtal na veci, o ktorých sa na tlačovkách nehovorí – kto ma naučil šach, čo majú z turnajov Skaličania, ktorí šach nehrajú, a čo mi v Skalici chýba.
Portál ProZáhorí so mnou pripravil rozhovor o šachu, turnajoch v Skalici a o tom, čo mi v meste chýba.
Šach ma naučil dedo, keď som mal štyri roky. V rozhovore spomínam aj príbeh štrnásťročného chlapca z Indie, ktorého sme na druhom ročníku turnaja ubytovali na vlastné náklady – dnes je veľmajstrom a tento rok sa do Skalice vrátil.
Na otázku, čo má z turnajov Skaličan, ktorý šach nehrá: „Predstavte si, že tu 250 až 300 ľudí desať dní žije. Chodia na kávy, obedy, večere, na pivo, kúpia si trdelník, víno, idú na Baťov kanál, na hokej, na futbal. Míňajú tu peniaze, ktoré by sa do Skalice inak nikdy nedostali.“
A čo mi v Skalici chýba: „Viac života v uliciach. Chcel by som, aby bola Skalica opäť mestom, kde to žije.“
Celý rozhovor si môžete prečítať na portáli ProZáhorí.